V našich podmienkach možno poznáte tradičné lesné čučoriedky, ktoré sú drobné a rastú na kyslých pôdach v podhorských oblastiach. Typickým znakom našich čučoriedok je vysoký obsah antioxidantov a minerálnych látok. Napriek tomu sa do záhrad dostali menej náročné a výnosnejšie druhy. V poslednom období kraľuje záhradám Kanadská čučoriedka, ktorá sa nazýva aj Veľkoplodá, Severoamerická, Americká a niekedy aj podľa botanické názvu Úzkolistá. Druhým druhom, ktorý si pre svoju nenáročnosť získal rozsiahlu skupinu záhradkárov sú Zemolezy, ktoré sa často označujú ako Sibírske alebo Kamčatské čučoriedky, ale stretol som sa aj s názvami Ruská, Bakčarská, Severná, Aljašská čučoriedka. Pritom nejde o čučoriedku, ale zemolez, ktorý s čučoriedkou má lne málo spoločné. 

Napriek tomu som sa ich rozhodol spojiť do jednej kategórie, lebo zemolezov mám málo a samostatná stránka sa mi videla zbytočná. Navyše je to aj to zamieňanie za čučoriedku, tak som sa zaprel a nebral ohľad na botaniku. 

Kanadská čučoriedka pochádza z Kanady, ako prezrádza ja názov, hoci niektoré podruhy sa vyskytujú aj v iných lokalitách Severnej Ameriky. Oproti našej lesnej čučoriedke poskytuje väčšie úrody merané v kilách na krík, plody sú značne väčšie, ľahko sa zbierajú a majú rovnako dobrú nutričnú hodnotu, ale takmer nefarbia. Napriek tomu sa vyrovnajú našim lesným čučoriedka aj v obsahu antioxidantov a dokonca majú viac cukrov. Ich pestovanie sa rozšírilo práve z týchto dôvodov. Ich nevýhodou je, že potrebujú kyslú pôdu, lebo v slabo kyslých a neutrálnych pôdach živoria a pomaly hynú. Preto sa vysádzajú do kyslých rašelinových substrátov chudobných na živiny a hlavne s minimálnym obsahom vápnika. Kríky vyžadujú po výsadbe bohatú zálievku a hnojenie špeciálnym hnojivom, čím sa zvyšuje úroda. Veľké nároky na zrážky sú druhou veľkou nevýhodou týchto čučoriedok, ktoré je nutné v suchších obdobiach zavlažovať.

Zemolezy alebo Kamčatské čučoriedky pochádzajú z oblastí na Sibíri a z Aljašky. Sú to rastliny z tvrdých arktických podmienok a majú veľmi krátke vegetačné obdobie. Na čučoriedky sa podobajú iba farbou plodov. Tvar plodov je od oválnych po nepravidelné pretiahnuté a ich hmotnosť od jedného do štyroch gramov. Obľubu si získali ako nenáročnejšia náhrada čučoriedok, lebo sú v našich podmienkach všade mrazuodolné a nepotrpia si na kvalitu a pH pôdy. Dobre rastú aj na ťažkých pôdach, ale tiež majú radi vodu. Chuť nie je tak dobrá ako u kanadských čučoriedok, ale posledné šľachtenia už vôbec nemajú trpkú príchuť a začínajú prevažovať aj cukry nad kyselinami. Dá sa povedať, že väčšina komerčne predávaných odrôd má už vynikajúce chuťové vlastnosti.