V našich podmienkach možno poznáte tradičné lesné čučoriedky, ktoré sú drobné a rastú na kyslých pôdach v podhorských oblastiach. Typickým znakom našich čučoriedok je vysoký obsah antioxidantov a minerálnych látok. Napriek tomu sa do záhrad dostali menej náročné a výnosnejšie druhy. V poslednom období kraľuje záhradám Kanadská čučoriedka, ktorá sa nazýva aj Veľkoplodá, Severoamerická, Americká a niekedy aj podľa botanické názvu Úzkolistá. Druhým druhom, ktorý si pre svoju nenáročnosť získal rozsiahlu skupinu záhradkárov sú Zemolezy, ktoré sa často označujú ako Sibírske alebo Kamčatské čučoriedky, ale stretol som sa aj s názvami Ruská, Bakčarská, Severná, Aljašská čučoriedka. Pritom nejde o čučoriedku, ale zemolez, ktorý s čučoriedkou má len málo spoločné. 

Napriek tomu som sa ich rozhodol spojiť do jednej kategórie, lebo zemolezov mám málo a samostatná stránka sa mi videla zbytočná. Navyše je to aj to zamieňanie za čučoriedku, tak som sa zaprel a nebral ohľad na botaniku (viac na hlavnej stránke sekcie Čučoriedok). Dúfam, že mi odpustíte.

Pri odrodách kanadských čučoriedok je väčšina úplne mrazuodolná aj v našich najsevernejších okresoch, akurát najneskôr dozrievajúce odrody zvyknú mať problém dozrieť, ale mráz ich nezvykne poškodiť. Napriek tomu kvôli veľkosti plodov a chuti sa krížia kanadské čučoriedky s čučoriedkou ashei a druhmi ktorých domovina je na juhu USA, ktoré sú menej mrazuodolné a tieto krížence sú vhodné väčšinou len do teplejších polôh. Takéto odrody sa na Slovensku už pre zlé skúsenosti prakticky nepredávajú. Medzi menej odolne spomedzi mojich rastlín sa radia odrody Pink Lemonade (predáva sa u nás bežne) a Legacy (dnes sa predáva zriedkavo). Na iných záhradách som zakladal čučoriedkové záhony a môžem povedať, že najčastejšie propagované odrody sú ozaj veľmi dobrým výberom. Osobne odporúčam Bluecrop, Spartan, Nelson a Chandler, ktoré vždy dávajú chutné a veľmi veľké plody. Patriot je veľmi vďačná odroda, ale chuťovo môže byť nevyrovnaná, no znáša aj horšie podmienky. Osobne najviac obľubujem chuťovo Legacy, ktoré u mňa nemá konkurenciu, ale na severnejších miestach trpela poškodeniami mrazom, preto ju predajcovia u nás vyradili z ponuky. 

Ostatné odrody tiež nesklamú. Ja osobne mám radšej plné aj mierne kyslé chute, ale niekomu vyhovujú skôr sladké odrody. Výber je na Vás.

Pri odrodách zemolezov je dávať odporúčania ťažšie. Sú to veľmi odolné rastliny - vydržia sucho, vlhko, chlad, mráz počas kvitnutia, teplo, úpek. Problém je ale s ich chuťou, ktorá je väčšinou kyslá. Staršie odrody boli úspechom, lebo neboli trpké a nahorklé a mali byť zaujímavosťami záhrad a zdrojom ovocia pre okrajové lokality. Lenže senzácia okolo nich a aura niečoho neuveriteľne zdravého z nich urobilo módny hit a na ňom sa chcelo zviesť veľa predajcov. Sám som dve odrody zlikvidoval po troch rokoch, išlo o Gordosť bakčara (hrdosť bakčara) a Leningradsý velikán, ktoré som síce vedel jesť, ale ostatným v rodine nechutili a veru niekedy aj mne skrivili ústa, keď som zle odhadol zrelosť. Tu musím uznať, že nové kanadské šľachtenie je kvalitnejšie, ale v menšej miere sa k nám dostáva. Odrody Aurora a Borealis sú dnes bežne ponúkané odrody, no sú už aj modernejšie odrody s väčšími a chutnejšími plodmi. Z ruského šľachtenia som spokojný s Juganou a Vostorgom. K nám sa dostávajú pomaly (píšem to na začiatku roka 2018) novinky Boreal Blizzard, Beast a Beauty, ktoré tvoria kostru nových krížencov s neskorším dozrievaním o dva týždne, ale výrazne lepšou chuťou a väčšími plodmi. 

Pri zemolezoch je nutné dávať pozor aj na prítomnosť vhodného opeľovača! Bez neho môžu byť úrody minimálne, preto je dobré vybrať si k sebe radšej vhodné odrody ako sa dať zlákať jednotlivými dobrými vlastnosťami nevhodnej kombinácie odrôd.