Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
---|---|---|---|---|---|---|
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 |
8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 |
15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 |
22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 |
29 | 30 | 31 |
Peretta
Novšia odroda patriaca do skupiny Adriatických figoníkov, je jedna z najviac mrazu odolných figovníkov. Veľké hruškovité plody (cca 100g) tvorí bez opelenia, ich farba je po úplnom dozretí hnedá. Plody sú chutné, aromatické a sladké. Môže sa pestovať v tvare stromu aj kra, ale v našich podmienkach sa viac odporúča tvar kríka. Napriek vynikajúcej odolnosti proti nízkym teplotám ju nie je možné s úspechom pestovať na nechránených miestach. Najlepšie sa jej darí pri južných stenách domov, v závetrí a na slnečnom a výhrevnom mieste. Mrazuodolnosť dreva rastie vekom, preto hneď nevysádzame do voľnej pôdy, ale pestujeme aspoň 3 roky v kvetináči, čo výrazne zvýši šance rastliny na prežitie.
V našich podmienkach ide o odrodu, z ktorej môžeme zbierať pri vhodných podmienkach dve úrody. Podobne ako ostatné figovníky korení plytko, preto potrebuje hlavne široký kvetináč, ktoré objem z roka na rok zvyšujeme, až do doby výsadby. Pri mrazoch nad -15°C vymŕza až po zem, prípadne obrazí z najhrubších konárov, ale z koreňov dokáže s úspechom regenerovať aj po oveľa silnejších mrazoch. V roku 2017 zmrzol až po zem pri -20°C a tuhých mrazoch vyše -15°C, ktoré trvali niekoľko dní a na jar vypustil slabé výhony z koreňov.
Informácia, že pochádza z Álp je vysoko zavádzajúca a netreba si pod ňou predstavovať pestovanie tohto figovníka na svahoch niekde okolo lyžiarskych stredísk. Myslia sa veľmi dobre chránené južné úbočia, južnej strany Álp, navyše sa tu rastúce figovníky zvyknú chrániť a obkladať kamennými stienkami.