Slider
november 2019
Po Ut St Št Pi So Ne
« máj    
 123
45678910
11121314151617
18192021222324
252627282930  

TOPlist

Škodcovia

Škodcovia citrusov sa väčšinou nachádzajú prirodzene aj u nás v prírode, ale sú aj takí, ktorí sa k nám dostali s dovozom. Výhodou je, že väčšinou nevydržia naše zimné teploty a mrazy, ale nie vždy je to pravidlom. Dalo by sa tvrdiť, že najhoršie je to so škodcami na voľnom priestranstve, ale nemusí to byť pravda. Často sú skleníky, domy a byty ideálnym prostredím na rozvoj nechcených návštevníkov. Víta ich tam často priam ideálne prostredie a žiadny prirodzený nepriateľ. 

Ďalším faktom je, že aj prvotne prospešné alebo neškodné živočíchy sa môžu stať škodcami, keď sa dostatočne premnožia. Najlepšie sa hmyzu darí medzi 25 - 35°C a okolo 15°C sa ich aktivita obmedzuje. Najčastejší sú cicavý škodcovia, ktorý škodia cicaním sladkých rastlinných štiav. Menej často sa stretávame so žravými a inak parazitujúcimi škodcami. Hmyz je problémom hlavne z dôvodu, že môže prenášať choroby medzi rastlina a ich výlučky lákajú iný hmyz a tvoria sa na nich plesne. 

Pred akýmkoľvek zákrokom proti škodcom najprv zistíme druh a základné informácie o ňom. Ak je to možné zasahujeme najprv mechanickým čistením alebo sprchou, rosením. Keď by to bolo náročné, tak zasiahneme chemicky, ale vždy využívajme správny insekticíd v odporúčaných dávkach a postrek pre lepšiu účinnosť opakujme podľa odporúčania (najčastejšie po 5-10 dňoch) a nikdy nepoužívajme rovnaký insekticíd 3x za sebou. Postrekom sa snažíme zasiahnuť hlavne kolónie škodcov väčšinou na spodných stranách listov. Dôležité je tiež nerosiť a nestriekať rastliny umiestnené na priamom Slnku. 

Ideálne je zasiahnuť čo najskôr a citrusy pravidelne kontrolovať v týždenných intervaloch a škodcov mechanicky odstraňovať. Pomôcť môžu aj rastliny, ktoré odpudzujú určitých škodcov. Veľmi sa osvedčujú hlavne bylinky a muškáty, ale nie sú všeliekom. 

Najčastejšie objavujúcim sa škodcom na citrusoch sú:

 

Puklice

Ide o cicavého škodcu živiaceho sa rastlinnými šťavami. Dospelé samičky sú prisaté na spodných stranách listoch a stonkách. Pochádzajú zo subtrópov a darí sa im u nás hlavne v bytoch a skleníkov. Sú takmer guľaté s plochým voskovým štítom, ktorý ich chráni pred postrekmi aj predátormi. Dospelé sú mobilné len minimálne sa samičky kladúce vajíčka pod seba sa nehýbu vôbec. Po zoškriabnutí samičky zostanú pod jej telom vajíčka pripomínajúce zrniečka prachu. 

Vedia sa k nám dostať zeminou, novými rastlinami aj vrúbľami. Najľahšie je sa ich zbaviť mechanicky v kombináciou s chemickou ochranou. Problémové sú aj mravce, ktoré chodia vyciciavať sladké šťavy, ktoré puklice vylučujú a ochraňujú ich pred predátormi. Hoci sa nepreukázalo, že by ich mravce cielene chovali a prenášali na iné rastliny, tak mám pocit, že to robia. Na rastlinách, kde boli puklice sa hojne pohybovali aj mravce a ich počet bol výrazne vyšší a spôsobovali väčšie škody. Po vyhubení mravcov sa počet puklíc znížil a už sa nešírili na okolité rastliny. 

Puklice oslabujú rastlinu a ich výlučky upchávajú prieduchy a tým dusia rastlinu a bránia fotosyntéze, dýchaniu a ochladzovaniu rastlín. Medzi citrusmi ide o najrozšírenejšieho škodcu, ktorého je ťažké sa zbaviť mechanickým čistením aj chemickými postrekmi. 

 

Vošky

Sú to drobné chrobáky s krídlami, pripomínajúce malé mušky. Sú veľmi rozšírené aj vo voľnej prírode u nás, ale sú aj ľahko odstrániteľné. Existuje ich niekoľko druhov naviazaných na konkrétne rastlinné druhy. Sú všežravé, väčšinou zelené, ale aj načervenalé, nažltlé, čierne. Vyskytujú sa vo veľkých skupinách na mladých výhonoch, kde cicajú šťavy, čím oslabujú rastlinu a deformujú jej výhony a listy. Často prenášajú choroby a ich sliny sú pre rastlinu jedovaté a veľmi napadnuté rastliny môžu uhynúť. 

Vylučujú medovicu, čo láka mravce, ktoré ich zvyknú chrániť a prenášať aj na iné rastliny. Dokážu sa rýchle rozmnožovať, samičky sú živorodé a škodca môže mať až 15 generácií ročne. U nás majú viac prirodzených nepriateľov, hlavne larvy lienok, zlatoočiek a pestreniek. Napriek enormnému množstvu vošiek na rastlinách, je ich ľahké sa zbaviť mechanicky aj chemicky, a to 2-3x opakovaným zásahom.

 

Červce

Izbové červce sa vyskytujú sa hlavne na citrónovníkoch. Sú drobnejšie, majú tiež štítky a hubia sa podobne ako puklice. Červce vlnatky sú pokryté akoby bielou vatou, ktorú tvoria voskové výlučky. Žijú iba v skleníkoch a sú pohyblivé na rozdiel od izbových. 

 

Molice

Je to biely okrídlený hmyz, ktorý sa ťažko hubí, ale na citrusoch sa vyskytuje len občas. Najlepšie sa mu darí v skleníkoch, ale objavuje sa aj vo voľnej prírode a bytoch. Rýchlo sa množí a zhromažďuje sa na spodku listov. Pri potrasení rastlinou ich donútime vzlietnuť, ale potom sa vracajú na pôvodnú rastlinu. Mechanické odstraňovanie je málo účinné práve kvôli ich schopnosti lietať. Dajú sa chytať na žlté lepové dosky a za chladných rán aj pomerne účinne mechanicky roztlačiť na listoch. 

Rýchlo sa prispôsobuje a stáva rezistentnou voči postrekom, preto ich striedame. Niekedy je potrebných aj 5 postrekov, kým sa ich úplne zbavíme, ktoré opakujeme po 3 dňoch. Z biologických prípravkov pomáhajú aj žihlavové výluhy. 

Škodia podobne ako ostatný cicavý škodcovia, ale kým nie je kolónia veľmi veľká, tak sú škody malé. Najviac ich lákajú ibišteky, pelargónie, kapustovité, žihlava a tomely. 

 

Húsenice

Na citrusoch sa zriedka objavujú aj húsenice rôznych motýľov, ktorý sa živia požerom listov. Keď sa tak stane, ide väčšinou iba o zopár jedincov, ktoré dokážeme pozbierať a odstrániť. Napriek tomu pri nevšímavosti vedia spôsobiť väčšie škody.

 

Mravce

Škodia dvojakým spôsobom, a to chránením a roznášaním cicavých škodcov a vytváraním kolónií v kvetináčoch. Našťastie sa ľahko hubia a rýchlo učia, preto je ich jednoduchšie udržať mimo dosah rastlín. Hoci dokážu byť aj užitočné a niektorých škodcov ničiť, väčšinou podporujú vošky a puklice. 

 

Slizniaky

Z nejakých neznámych dôvodov im chytia citrusové listy a dokážu napáchať nemalé škody. Cez noc sa združujú najčastejšie pod samotnými kvetináčmi, kde je vlhko a sú chránené pred slnkom. Vyliezajú až po zotmení, preto sa vtedy dajú aj zbierať a je možné ich ničiť aj aplikovaním požerového jedu. 

 

Pseudoškodcovia

Niekedy si pestovatelia myslia, že ich citrusy napadli húsenice alebo slizniaky, keďže im chýbajú časti listov a začínajú s ochranou. Pritom ide o nepatrné škody spôsobené včelami samotárkami z druhu čalúnnic, ktoré si takto budujú hniezda. Videl som aj diskusiu, kde sa pre niekoľko poškodených listoch chcel proti nim citrusár agresívne brániť. Ale ako aj názov odseku napovedá, ide o pseudoškodov, teda neškodiaci druh berúci si iba nevyhnutne potrebný materiál na svoje rozmnožovanie. Nehrozí likvidácia rastlín, ani ich výraznejšie poškodenie.

Do tejto skupiny môžeme zaradiť aj lienky prichádzajúce hľadať vošky a zlatočky a ich larvy, čo je užitočný hmyz a mali by sme ho vo svojich záhradách podporovať.

 

Na citrusoch môžu škodiť a parazitovať aj iný škodcovia, ale najčastejšie sú to vyššie uvedené druhy hmyzu. Stáva sa, že pestovateľ sám podporuje škodcov prehnojením a nedbalou starostlivosťou. Dôležitá je hlavne pravidelná kontrola, lebo problémy sa ľahšie riešia v začiatočných štádiách, keď často stačí aj mechanický zber škodcov. Citrusár by sa mal občas zohnúť k rastlinám, pozorovať pohybujúci a poletujúci hmyz, sledovať cestičky mravcov a skontrolovať vrcholky výhonov a spodné strany listov. Pozorovanie hmyzu dokáže napovedať, ktoré rastliny sú asi napadnuté, lebo mravce na rastlinách ukazujú najčastejšie na prítomnosť cicavých škodcov, po ktorých zbierajú medovicu.