Slider
november 2019
Po Ut St Št Pi So Ne
« máj    
 123
45678910
11121314151617
18192021222324
252627282930  

TOPlist

Fyziologické choroby

Fyziologické choroby alebo poruchy spôsobujú nepriaznivé vplyvy pôsobiace na rastlinu. Môže to byť nedostatok svetla, prehriatie, nedostatok vzdušnej a pôdnej vlhkosti, nízka teplota, sucho, premokrenie substrátu, nevhodný substrát, nedostatok alebo nadbytok živín. Všeobecne ide o znaky poukazujúce na nejaké poškodenie alebo traumu na rastline, ktorú ale nespôsobila/nespôsobuje choroba. Skúsený pestovateľ sa vie týmto chybám vyhnúť a citrusy vhodne privykať na zmeny v prostredí a nepriaznivým vplyvom sa vyhnúť. Nie vždy je to jednoduché, lebo niektoré si vyžadujú aj predvídanie a plánovanie. 

 

Nedostatok svetla

Prejavuje sa v prvých fázach zrýchleným rastom, vytváraním väčších listov, redším olistením na výhonoch a dlhšími výhonmi. Rastlina sa takto ťahá za svetlom sa snaží sa zabezpečiť zvýšenie účinnosti fotosyntézy. Je to prirodzená reakcia vitálnej rastliny, ktorú ste napríklad preniesli z exteriéru, kde mala dostatok svetla, do interiéru. Rastlina bude stále viac zásobných látok míňať na rast, ktorý bude bujnejší, až kým jej nezačnú dochádzať zásoby. Dĺžka výhonov sa bude skracovať, ale rozostup listov bude stále väčší a aj listová plocha sa bude zmenšovať a konce výhonov po vytvorení dvoch-troch listov uschnú a odpadnú. Táto fáza je už kritická a značí hraničný nedostatok svetla. Postupne začne rastlina listy zhadzovať, lebo z nich odčerpá zásobné látky a živiny na ďalší rast. V tejto fáze už je nutné zvýšiť intenzitu osvetlenia, ale nie prudko, skôr postupne. 

 

Spálenie

Vzniká ako reakcia na prudké slnečné žiarenie. Najčastejšie sa objavuje na jar, keď po dlhom zimovaní je rastlina vystavená nárazovo slnku. Vyhnúť sa mu dá postupným privykaním na slnečné žiarenie. Aj rastliny z parapetu si musia na intenzitu svetla zvyknúť! Spálenie môže byť slabšie a prajaví sa len na mladých listoch a výhonkoch, a to žltými až hnedými fľakmi, pri vážnejšom popálení je súvislá plocha listu zhnednutá a do hneda sú spálené aj konáre. Vážne spálenie nemusí rastlina prežiť.

 

Teplota

Príliš nízka aj vysoká teplota vplýva na rastliny šokovo a spôsobuje na nej poškodenie. Chlad dokáže spáliť mladé výhony a mráz dokáže poškodiť aj vyzreté rastlinné pletivá. Väčšie dlhodobé ochladenie dokáže zastaviť rast a vývin rastlín. Podobný fenomén sa vyskytol na jeseň roka 2016, keď po letnom septembri prišli neskorojesenné teploty v októbri, ktoré zapríčinili, že nové výhonky nestihli úplne vyzrieť a neprežili zimovanie.

Vysoká teplota prehrieva rastlinu a tá odparuje viac vodu na svoje ochladzovanie. Keď to už ďalej nedokáže, tak sa opäť dostáva do dormancie a nerastie. Podobá sa to na stav pri zimovaní. Dlhodobý úpek ohrozuje rastlinu, ktorá môže mať prejavy ako pri nedostatku vlahy a v extrémnych prípadoch aj uhynúť. 

 

Fyziologické sucho

vzniká náhlym poklesom teploty pôdy. Rastlina má prejavy zhodné s nedostatkom pôdnej vlahy, ale k nedostatku dochádza nemožnosťou prístupu ku vode (podchladené korene). Týmto fenoménom trpia aj vždyzelené rastliny vo voľnej pôde a v skleníkoch. Predísť sa mu dá dostatočným zásobovaním rastliny vodou pred zimným obdobím, prípadne zálievkou teplejšou vodou (musíme dávať pozor na šok).

 

Sucho

Nastáva nedostatkom vody v substráte. Rastlina ho vie ľahšie preklenúť v prostredí s vyššou vzdušnou vlhkosťou. Substrát môže byť mierne vlhký, no rastlina môže trpieť suchom z dôvodu neschopnosti dostať sa k vode. Môžeme ju zlepšiť aplikáciou rôznych pôdnych húb, ktoré žijú v symbióze s koreňovým systémom rastliny. Najviac s mykorízou spolupracuje bigarádia a najmenej poncirus. Pri suchu sa listy stáčajú dovnútra a po opätovnom hydratovaní sa dostanú do pôvodného tvaru. Dlhodobé sucho dokáže rastlinu zabiť.

 

Zamokrenie

Ide o stav, keď je substrát dlhodobo presýtený vodou, čo vytlačí vzduch zo substrátu a vedie ku hnitiu koreňov. Môže pestovateľov popliesť, keďže sa prejavuje rovnako ako nedostatok vody. Listy postupne hnednú a opadávajú, čo je znakom úhynu koreňov. Rastlina sa dá zachrániť ostrihaním poškodených konárov a koreňov a presadením do primerane vlhkej zeminy. 

 

Nevhodný substrát

Môže sa stať, že pri kúpe alebo miešaní substrátu urobím chybu a umiestnim rastlinu do nevhodného rastového média. Problémom môže byť pH, obsah vápnika, živín aj zloženie. Musíme tu brať do úvahy požiadavky podnože, kde napríklad poncirus má radšej mierne kyslé pôdy s nízkym obsahom vápnika a bigarádia má rada neutrálne pôdy a dobre znáša aj zasolenie. Takisto veľmi ťažký a ľahký substrát môže rastline škodiť, napríklad nadmerným zhutnením a hustotou, prípadne veľkými vzduchovými bublinami, kde sa neudrží voda. 

 

Nedostatok živín

Prejavuje sa slabým rastom, nezdravou farbou listov a výhonov. Najčastejšie si nedostatok všimneme, keď rastline neprospieva, hoci by zjavne mala, lebo neexistujú iné limitujúce faktory. Citrusy sú citlivé aj na chlorózu, čo je nedostatok železa v pôde a prejavuje sa žltnutím listov, hlavne listovej žilnatiny a slabým rastom. Najrýchlejšie sa dá každý nedostatok vyriešiť postrekom na list, a zároveň pomalým zásobením substrátu živinami. Pritom musíme pamätať na fakt, že pri nízkej teplote (pod 15°C) je príjem živín u rastlín minimalizovaný.

 

Nadbytok živín

Ľahko sa dá pomýliť aj s nedostatkom živín, ale má iné príznaky a skúsený pestovateľ ich dokáže rozlúštiť. Prehnojené rastliny sú citlivé na škodcov a zle im vyzrievajú pletivá. Prebytok každého prvku sa prejavuje odlišne, napríklad nadbytok dusíka spôsobuje sýto zelenú farbu výhonov, ktoré zle vyzrievajú a listy sú neprimerane veľké, nekvitnú, ale neustále rastú. Nadbytok draslíka vytvára hnedé listové škvrny. Nadbytok niektorých prvkov zároveň zhoršuje prístupnosť ostatných. Nadbytok väčšiny živín sa dá odstrániť dobrým premytím substrátu.