Slider
júl 2019
Po Ut St Št Pi So Ne
« máj    
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
293031  

TOPlist

Štepenie

Štepeniu sa nevyhne žiadny záhradkár, ak si chce sám zabezpečiť nové odrody a rozmnožiť stromy, s ktorými je vo svojej záhradke spokojný a nekupovať ich z ovocných skôlok. Pri citrusárení je osvojenie si štepenia, niekedy nazývaného podľa poslovenčeného českého výrazu aj vrúbľovanie, nevyhnutnosťou. Pri normálnom pestovaní zo semena by nám totiž dosiahnutie plodnosti trvalo roky až desaťročia. Dodnes je priamy výsev zaujímavým spôsobom získavania nových rastlín, ale je zároveň najnáročnejším. Oveľa skôr sa plodov dočkáme, keď si do mladej podložky (ďalej využívam zaužívaný český výraz podnož) naštepíme rastlinný materiál z už plodiacej rastliny. Takto sa dokážeme k plodom dopracovať niekedy aj za 2-3 roky. Vrúbľuje sa aj s cieľom zlepšenia kvality plodov, mrazuodolnosti, lepšiemu prispôsobeniu sa pôdnym podmienkam, zabezpečeniu zakrslosti  aj kvôli lepšej odolnosti voči chorobám. Sám som prvé citrusy začal pokusne štepiť na darované podpníky v roku 2014 a úspech ma povzbudil, aby som nové odrody skôr zabezpečoval výmenou rastlinného materiálu medzi citrusármi a následným štepením.

Pri vrúbľovaní sa využíva časť z vyzretého výhonu s aspoň jedným púčikom, ale spravidla s troma púčikmi. Dôležité je, aby boli využité vrúble vyzreté, to zistíme tak, že už majú kruhový prierez (alebo sa to aspoň na kruh začína celkom podobať). Nevyužívame mladé a nevyzreté letorasty na priereze s trojuholníkovým tvarom, lebo to umožňuje nekvalitný prenos vlastností materskej odrody a znižuje schopnosť ujatia.

Napriek tomu určiť najvhodnejšie obdobie na vrúbľovanie je problém. Medzi citrusármi sa odporúča skorá jar, keď sú dispozícii kvalitné vyzreté letorasty a začína sa nám viac ukazovať Slnko a rozbiehať podpníky. Dôvod je prozaický - po zimovaní nám príde jarné obdobie na rozmnožovanie vhod, lebo po ujatí môžeme vyložiť štepenec (vrúbľovanec) medzi istatné letnené citrusy. Ale vrúbľovať sa dá prakticky celý rok, dokonca sa odporúča aj vrúbľovanie v zime. Napriek tomu väčšinou sa štepí počas vegetačného obdobia od februára do začiatku septembra. Dalo by sa napísať, že štepiť sa dá, keď sú štepy (vrúble) a podpníky. 

Samozrejme vrúbľovanie má svoje obmedzenia. Musíme mať podpník v aktívnom raste, zabezpečiť dostatočnú vlhkosť a teplotu. Keď to dodržíme, môžeme sa zväčša tešiť z úspechu, keďže vrúbľovanie je pomerne jednoduché a vyžaduje len presnú ruku, cit, čistotu a nevyhnutnú následnú starostlivosť. 

Najčastejšie sa štepí do semenáčikov, ale môžeme vrúbľovať aj do korunky už existujúceho stromu novú odrodu. Najlepšie je na vrúbľovaniu využiť vitálny podpník s dostatočne vyvinutým koreňovým systémom, ktorá má kmienok hrúbky aspoň 5 mm, ale niekedy sa štepí aj do komienkov hrubých len 2-3 mm. K týmto priemerom sa ľahko zháňa aj rovnako hrubý vrúbeľ, čo nám uľahčuje výber spôsobu vrúbľovania a aj ujatie a maximálnu možnú zrastovú plochu. Mladé výhony sa navyše dobre zrastajú s podpníkom a majú skvelú afinitu, kým u starších môže byť ujateľnosť nižšia. K hrúbke podpníka volíme aj počet ponechaných pukov, keď pri slabých necháme iba 1 až max 2 očká. 

Dôležité je pracovať pri vrúbľovaní rýchlo, aby nám zbytočne nezasychali konce spájaných pletív rastlín, hovorí sa aj o pravidle jednej minúty. Preto si najprv pripravíme vrúbeľ, ktorému odstránime alebo aspoň skrátime listy (niektorí citrusári ich vôbec neskracujú, ja podľa plochy listov). Potom zrežeme podpník a urobíme na ňom potrebné prípravné rezy, až potom pristupujeme ku konečnej príprave vrúbľa. Na mieste vrúbľovania sa musí stretávať vodivé pletivo (zelený pruh pod kôrou) na podpníku aj vrúbli.

Dôležitá je aj vyššie spomínaná čistota, preto sa nedotýkame čerstvo zrezaných plôch, ktoré chcem spájať, využívame čisté dopredu dezinfikované náradie liehom alebo plameňom, aby sme neprenášali prípadné choroby.  

Pri samotnom vrúbľovaní existuje veľmi veľa metód a spôsobov, z ktorých si môžeme vyberať. Prakticky všetky sú použiteľné aj pri citrusoch, ale najčastejšie sa vrúbľuje do rázštepu, pod kôru, anglickou kopuláciou, jednoduchou kopuláciou a obráteným rázštepom, kým s ostatnými sa stretneme menej, ale pri hrubších podpníkoch sa využíva aj plátkovanie. Samozrejme je ešte veľa rôznych variácií a spôsobov štepenia, no v praxi sa objavujú zriedkavo.

 

Vrúbľovanie do rázštepu
možnosti štepenia do rázštepu

Práve najľahším a najčastejšie využívaným je štepenie do rázštepu, patriaci medzi najstaršie metódy. Dôležité je, aby aspoň na jednej strane nám lícovalo kambium (zelené pletivo pod kôrou). Najlepšie je, ak máme podložku a štep rovnako hrubý a dosiahneme takto styk rastových plôch na oboch stranách. Platí pravidlo, že väčší styk rastových plôch pomáha pri zrastaní a ujatí, rovnako aj vyživovaní vrúbľa v prvých mesiacoch. Keď je vrúbeľ o málo tenší, môžeme rozštiepnuť podpník mimo stredu a dosiahnuť ideálny styk rastových plôch. Ak je rozdiel v hrúbke väčší, potom si vyberáme stranu, kde sa budú vodivé pletivá dotýkať. Ak ponúka podpník dosť miesta, potom môžeme umiestniť do rázštepu aj dva vrúble. Ide asi o najčastejšie využívaný spôsob štepenia citrusov, lebo sa ľahko praktizuje na mladých podpníkoch. Pri starších a hrubších podpníkoch sa tiež využíva, ale podľa vlastných skúseností volím už skôr plátkovanie s jazýčkom alebo štepenie za kôru.

 

Vrúbľovanie na klin (obrátený rázštep)

Je to vlastne obrátený rázštep, keď do tvaru klinu vytvarujeme podpník a vrúbeľ sa len nareže v zvislom smere. Využíva sa hlavne pri rovnako hrubom podpníku a štepe. Výhodou je, že
 tento spôsob umožňuje ponechať na vrúbli aj 5 púčikov a využíva sa skôr v škôlkach pri bobuľovinách. Medzi citrusármi sa využívanie tejto metódy propaguje, ale reálne ho využíva pomerne málo citrusárov. Propagujú ho hlavne Brniansky citrusári a pokusne ho vyskúšali viacerí. Podľa môjho názoru je to zložitejšia technika ako klasický rázštep, keďže správne vytvorenie V-čka na podpníku je podľa mňa ťažšie ako na vrúbli. Prezýva sa aj vrúbľovaním na tzv. lastovičí chvost.  

 

Kopulácia a anglická kopulácia (spojkovanie a spojkovanie s jazýčkom)
spojkovanie a spojkovanie s jazýčkom

Sú to postupy, ktoré si vyžadujú väčšiu zručnosť, ale anglická kopulácia (vylepšená kopulácia/plátkovanie) má najväčšiu zrastovú plochu vrúbľa s podpínkom, čo je isto výhodou. Základom týchto techník sú rovno zrezané šikmé plochy na podložke aj vrúbľoch. Vrúbeľ pripravujeme tak, aby najspodnejší púčik bol na druhej strane zrezanej plochy, cca v polovici až hornej tretine reznej plochy. Rezné plochy sa potom k sebe priložia. Aj pri týchto spôsoboch je výhodou, ak je podpník a vrúbeľ rovnako hrubý, ale nie je to podmienka, často sa stáva, že rastové plochy dokonale nepriliehajú, a potom sa snažíme dosiahnuť čo najväčší styk kambia. Ale rozdiel medzi hrúbkou podpníka a vrúbľa by nemal byť veľký. Dokonale k sebe musia priliehať zrezané plochy, kde nesmie vzniknúť žiadna škára a otvor. Inak sa do rany môže dosť vzduch a voda. Niekoľkokrát som sám vyskúšal anglickú kopuláciu a môžem napísať, že zrastie bolo dobré, ale fakt si táto technika vyžaduje cvičenejšiu ruku a skúsenosti. Jednoduché spojkovanie sa medzi citrusármi prakticky nepoužíva, lebo je háklivé na posun vrúbľa a aj po uvoľnení štepárskej pásky sa ľahšie vylamujú vrúble pod náporom vetra. To tiež nahráva zdokonalenej verzii tejto metódy štepenia, kde jazýček zafixuje vrúbeľ, ktorý je potom odolnejší voči posunutiu aj následnému vylomeniu. Medzi niektorými záhradkármi ide o preferovanú metódy štepenia.

 

Plátkovanie a plátkovanie s protijazýčkom
Plátkovanie a plátkovanie s protijazýčkom

Ide o menej využívané spôsoby štepenia pri citrusoch, ale majú svoje uplatnenie a opodstatnenie hlavne pri hrubších a starších podpníkoch, hoci vyžadujú dobrý odhad na miesto vedenia rezu. Je to vlastne modifikované spojkovanie, keďže sa líši len prípravou podpníka, kde rez nevedieme cez celý podpník, ale len na jej okraji a to tak, aby vznikla plocha, ktorá sa bude zhodovať so zrezanou plochou vrúbľa. Rastové pletivá by sa mali dotýkať na oboch stranách rezu a polmesiačikovitý rez na vrchu musí mierne vyčnievať, lebo tak sa vytvorí kalus, ktorý urýchli ujatie. 

 

Vrúbľovanie za kôru a vylepšené vrúbľovanie za kôru
jednoduché vrúbľovanie za kôru

Keďže citrusy sa štepia výhradne v období prúdenia miazgy, ide o samo sa ponúkajúci spôsob štepenia. Problém je len, že pri mladých a tenkých podpníkoch sa ťažko využíva. Je ideálny na hrubšie podpníky od hrúbky cca 6-7 mm (podľa literatúry až 12 mm), s ktorými sa už lepšie manipuluje a majú hrubšiu kôru. Podpník zrežeme nožnicami alebo nožom, hrubšie aj pílkou a kraje rany zahladíme štepárskym nožom. Na konci rezu rozrežeme zvislo kôru, iba jemne tlačíme na nôž, lebo rez nemusí byť hlboký. Vrúbeľ pripravíme jednoducho vedeným rovným rezom šikmo cez jeho celú plochu ako pri spojkovaní alebo plátkovaní. Nožom potom opatrne odlúpneme kôru na oboch stranách rezu a vsunieme pod ňu vrúbeľ. Musíme dať pozor, aby sme s kôrou neodlúpli aj kambium, teda živú zelenú vrstvu, s ktorou sa bude vrúbeľ zrastať. 

Vylepšené vrúbľovanie za kôru

Existuje aj zdokonalené vrúbľovanie pod kôru, kde oddeľujeme kôru len na jednej strane a vrúbeľ upravujeme komplexnejšie. Oddelíme vlastne kôru na pravej strane rezu a po ľavej strane vrúbľa po šikmom zrezaní urobíme jemný rovný rez, čím sa vytvorí akoby doraz, ktorý bude priliehať ku kôre na neoddelenej ľavej strane. Na konci vrúbľa ešte asi na 0,5 cm urobíme rez oproti šikmému rezu, čím získame hrot, ktorý urýchli zrastanie a pomôže aj pri zasúvaní vrúbľa na miesto. Ide o veľmi praktické a jednoduché vylepšenie, ktoré má svoje nesporné výhody. 

Za kôru sa štepí aj prakticky vo všetkých škôlkach s citrusmi, lebo týmto spôsobom sa dosahuje najrýchlejšie a najkvalitnejšie zrastanie štepu a podpníka. Jedinou nevýhodou môže byť viditeľnejšie miesto štepenia, ktoré sa však rýchlo obalí kalusom a po niekoľkých rokoch je pomaly nerozoznateľné či sa štepilo do rázštepu, kopuláciou alebo za kôru. 

 

Ako na to

Základom úspešného štepenia je kúsok citu a cviku s ostrým nožom alebo skalpelom, prípadne pri tenkých podpníkoch aj so žiletkou, ďalej je nutné všetky nástroje očistiť a dezinfikovať a prebehnúť po čepeli plameňom zapaľovača či liehom po každom naštepenom podpníku, aby sa neprenášali prípadné virózy a choroby. Za úspechom je nutné hľadať aj dobrú štepársku pásku a následné uskladnenie vrúbľovancov. Ostrý nôž je nutný pre dosiahnutie presných a rovných rezov, ja osobne využívam nerezový očkovací nožík na ruže, ktorý má rovnú čepeľ aj s plochou na odchlipnutie kôry, čo je nápomocné pri niektorých činnostiach. Štepárska páska zabraňuje vniknutiu vlhkosti a vzduchu do rany, kde sa vytvára kalus a zároveň bráni úniku vlhkosti z vnútra rany, čím vytvára vhodnú mikroklímu na hojenie. Ja používam klasickú pásku z obchodu, ale niekto si strihá pásky z igelitových tašiek a iný používa lyko a vosk. Citrusy sú na vosk citlivé a väčšina voskov ich páli, preto ho neodporúčam používať. To či sa vrúble prijali uvidíme asi za týždeň až desať dní. Keď je stále zelený a drží listy, tak je to dobrým znamením. Ak začína černať, potom musíme čo najskôr pristúpiť k prevrúbľovaniu. Po dvoch neúspešných pokusoch odporúčam nechať sa podpník zregenerovať, hlavne, keď je mladší.