Slider
november 2019
Po Ut St Št Pi So Ne
« máj    
 123
45678910
11121314151617
18192021222324
252627282930  

TOPlist

Očkovanie

Očko je púčik, ktorý sa ešte neaktivoval. Spiace očko sa môže vytvoriť na ktoromkoľvek mieste na konári, kmeni alebo koreni. Očkovanie sa využíva pre jeho efektivitu, ide o najúspornejší spôsob štepenia, keďže využívame najmenej rastlinného materiálu na množenie. Využíva sa hlavne u raritných druhov, kde je ťažký prístup k väčšiemu počtu očiek.

Pri očkovaní sa odoberá púčik (očko) s ponechanou stopkou. Očko zasúvame do zárezu na podpníku a obviažeme štepárskou páskou. Stopka poslúži ako indikátor ujatia. Pri pozitívnom výsledku sa po 2 až 4 týždňoch stopka po jemnom dotyku ľahko oddelí od očka. Pri očkovaní môžeme nechať kmeň aj nad miestom očkovania, prípadne aj konár s jedným listom na miestom očkovania, čo donúti miazgu prúdiť hore. Po vyrašení očka môžeme časť rastliny nad očkom odstrániť alebo ponechať časť kmeňa a vyviazať k nemu výhon z očka kým nezosilnie, aby sa nevylomilo očko. Môže sa stať, že sa očko ujme, ale nevyraší, to môže byť znakom nedostatočnej výživy. Tento problém sa dá odstrániť odstránením prebytočného kmeňa nad očkom. 

Očkovanie sa môže použiť aj na vštepenie ďalšej odrody do rastliny, čím vieme ľahko vytvoriť strom s viacerými odrodami, prípadne aj druhmi citrusov. Výhodou je aj možnosť ľahkého očkovania pri stromoch, kde je už vytvorená korunka, do ktorej chceme prištepiť ďalšie odrody bez jej odtránenia a väčších zásahov. Samozrejme v týchto prípadoch musíme myslieť na výživu očka, ktorá nemusí byť optimálna, a tomu prispôsobiť naše očakávania.

Neujaté očko sa dá ľahko rozlíšiť tým, že očko zoschne a zhnedne. V tom prípade opakujeme očkovanie nižšie alebo na opačnej strane podpníka. Pri očkovaní neočkujeme viac očiek nad sebou, ale musia byť umiestnené vedľa seba po obvode kmeňa, najlepšie v rovnakej výške.

Najčastejšie sa v praxi využíva očkovanie pod kôru so zárezom tvaru T a H, ale literatúra uvádza množstvo iných spôsobov očkovania. Medzi najstaršie a v minulosti najpoužívanejšie sa radí aj Forkertova metóda, no výsledky očkovania za kôru sú podľa mojich skúseností lepšie. Nižšie nájdete niekoľko typov očkovania uvádzaných v knihách. 

 

Očkovanie pod kôru so zárezom tvaru I, H, + a T

Najpoužívanejšou variáciou z týchto štyroch je očkovanie do T zárezu. Na podpníku nožom rozrežeme kôru v tvare T a tupým nosom noža oddelíme kôru od dreva. Potom štítok s púčikom pomocou nosa na nožíku zasunieme pod kôru. Prečnievajúcu časť kôry asi 5 - 7 mm nad púčikom odrežeme v úrovni priečneho rezu na podpníku. Štítok s púčikom priviažeme tak, aby púčik bol voľný. Nie je potrebné ošetrenie voskom. (V1 - vyzretý výhonok na branie očiek, V2 - rez štítku s očkom, P1 - správne vložené očko do T zárezu (štítok je spojený s vodorovným rezom), P2 - väzba igelitovou páskou, P3 - umiestnenie očka na podpníku).

 

 

 

 

Forkertovo očkovanie

Tento spôsob bol vynájdený už v prvej polovici minulého storočia. Môže sa uplatniť skoršie na jar, keď stromy ešte nemajú miazgu pri očkovaní na bdiace očko, alebo koncom leta, keď stromy pre sucho už miazgu stratili (pri očkovaní na spiace očko). Tento spôsob môže mať viacero variácií. Najčastejšie sa používa tá, pri ktorej sa štítok s púčikom vkladá do bočného zárezu. Na podpníku sa zhora na boku vyreže jazýček kôry aj s tenkou časťou dreva o dĺžke 25 - 30 mm. Narezaný jazýček sa zhora naprieč odreže, aby siahal na spodný okraj púčika na štítku. Štítok púčika sa na dolnom konci klinovito naprieč zreže a zasunie sa do bočného zárezu na podpníku. Potom sa previaže a nezatiera sa voskom. (P1 a O1 - s jednoduchým elipsovitým štítkom, P2 a O2 - s useknutým štítkom na hornej strane, P5 a O5 - pod vrchný zárez na podpníku, P6 - väzba očka).

 
Doštičkové očkovanie

Toto očkovanie má veľa mien, čo je dôkazom že sa vo svete často používalo. U nás sa nazýva aj rybinové a majorské. Podpník má rovnakú hrúbku alebo je trochu hrubší než vrúbeľ. Podpník sa ručne reže až štyrmi rezmi, kým strojčekom sa miesto pre očko so štítkom zboku ostrou čepeľou vyrazí. Očko sa reže tromi rezmi. Tento spôsob sa používa v niektorých oblastiach pri štepení viniča. (P - poradovník smeru rezov na podpníku podľa šablóny (Š), P1 a P2 a P3 - postup rezania podpníka, O1 - rezanie štítku s očkom, O1 a O2 - tvar očka, P4 - spojenie komponentov, P5 - väzba).

 

 

Šošovkové očkovanie do vnútorného rázštepu

V Anglicku sa tento spôsob nazýva aj lodičkové očkovanie, lebo štítok s očkom má tvar loďky. Podpník a výhonok s očkami musí mať rovnakú hrúbku. Podpník rozrežeme cez prostriedok vnútorným rázštepom v dĺžke asi 4 cm. Rez vedieme cez púčik, ktorý vyslepíme. Očko bude mať štítok dlhý asi 3 cm a možno ho zrezať do príslušného tvaru štyrmi rezmi. Tento osobitý spôsob očkovania možno uplatniť pri tenkých drevnatých alebo zelených komponentoch v hocktorom období očkovania. Môže sa uplatniť pri štepení viniča a iných drevín. (P - naznačený rez podpníka, P1 - urobenie vnútorného rázštepu na podpníku, O1 - poradie rezov očka, V1 a V2 - postup pri rezaní očka, O2 - tvar hotového očka, P2 - vkladanie očka do podpníka pomocou noža, P - umiestnenie očka v podpníku, P4 - väzba očka).

 

 

Očkovanie s dvoma štítkami s protijazýčkom bez miazgy

Tento spôsob spôsob očkovania sa používa v prípadoch keď je potrebné medzištepenie pri horšej afinite medzi podpníkom a odrodou, ktorú chceme naočkovať. Pevné spojenie oboch štítkov dosiahneme ak ich spojíme protijazýčkom. Podpník má zrezaný väčší štítok s kolmým zárezom na spodnej strane. Očko, ktoré pochádza z odrody so zlou afinitou s podpníkom, sa zrezalo s protijazýčkom. Štítok režeme zo znášanlivej odrody s podpníkom. Najprv zrežeme malý štítok s jazýčkom a nasadíme naň očko. Potom zrežeme väčší štítok na tom istom výhonku a prenesieme ho na podpník. (V1 - rez štítka zo znášanlivej odrody, O1 - očko z ušľachtilej odrody, P1 - spojenie očka na podložnom štítku s podpníkom).

 

 

Prstencové, manžetové očkovanie

Pri tomto spôsobe majú podpník a vrúbeľ približne rovnakú hrúbku a dobrú miazgu. Podpník zrežeme dvoma spojenými nožmi po celom obvode kôry. Dvoma rovnobežnými pozdĺžnymi rezmi kôru rozrežeme a prstenec kôry úplne odstránime alebo ponecháme na ňom asi 1/8 kôry ako spojovací mostík. Očko zrežeme tiež dvoma spojenými nožmi. Spojenie očka s podpníkom je pri tomto spôsobe zo všetkých opísaných prípadov najdokonalejšie. Uplatňuje sa, keď kôra na oboch komponentoch je hrubá a ujímanie inými metódami je menej spoľahlivé. Môže sa použiť pri očkovaní orechov, moruše a iných drevín. (P1 - začiatok rezu prstenca na podpníku, P2 - vykonaný rez, V1 - naznačený rez očka, V2 - podrezávanie očka s vegetačným kužeľom, O1 - vnútorná strana štítku s vegetačným kužeľom (1), O2 - vonkajšia strana prstencového štítku s očkom, P3 - umiestnenie očka na podpníku, P4 - väzba).

 

 

Očkovanie vkladaním očka s obdĺžnikom kôry

Je to podobný spôsob ako predchádzajúci s tým rozdielom, že v podpníku a vo vrúbli vyrežeme len úzky pás kôry a nie celý prstenec. (P1 - naznačený rez štítku na podpníku, P2 - uskutočnený rez, V1 - rez štítku s očkom na vrúbli, V2 - po odstránení štítku z vrúbľa na dreve nesmie ostať vegetačný kužeľ (1), O1 a O2 a O3 - tvary očiek s rozličnou veľkosťou štítku, P3 - umiestnenie štítku s očkom na podpníku, P4 - väzba igelitovou páskou, P5 - ochrana očka pred preschnutím).

 

 

Očkovanie s dvoma štítkami podľa Garnera

Tento spôsob spôsob očkovania sa používa v prípadoch keď je nutné medzištepenie pri horšej afinite medzi podpníkom a odrodou, ktorú chceme naočkovať. Objavil ho R. J. Garner z Výskumnej stanice East Malling v Anglicku v roku 1940. Štítok zrežeme z niektorej znášanlivej odrody dvoma rezmi tesne pod očkom. Podpník režeme T zárezom a vložíme doň štítok. Očko má kratší normálny štítok. Zasunieme ho pod kôru do podpníka, pričom spodnou časťou sa tesne spojí so štítkom i podpníkom. (A a B - postup pri rezaní štítku zo znášanlivej odrody, Š - tvar štítku, P - naznačený zlepšený rez na podpníku, P1 - vkladanie štítku do podpníka s obyčajným T rezom, O1 a O2 - očko z neznášanlivej odrody, P2 - vkladanie očka pod kôru, P3 a O3 a P5 - vzájomné spojenie očka a štítku, P4 - väzba).

 

 

Očkovanie s dvoma štítkami podľa Nicolina

P. Nicolin zaviedol do praxe podobný spôsob ako ten predchádzajúci a uverejnil ho v roku 1953. Štítok zo znášanlivej odrody sa reže rovnakým spôsobom ako v predošlom prípade, je len dlhší a bude tvoriť podklad pod celým očkom. (A a B - postup pri rezaní podložného štítku zo znášanlivej odrody, Š1 a Š2 - tvar štítku v porovnaní s očkom O ušľachtilej odrody, P1 a P2 - postup pri vkladaní štítku pod kôru podpníka, P3 a P5 - umiestnenie štítku s očkom na podpníku, P4 - vykonaná väzba, Š3 - iná modifikácia štítku, Š4 - umiestnenie očka na tomto štítku).

 

 

Očkovanie s dvoma štítkami pod kôru

Pri Garnerovom a Nicolinovom očkovaní s dvoma štítkami je ťažko kontrolovať, či pri zasúvaní štítku s očkom sa podložný štítok neposunul a či vzájomné spojenie oboch štítkov je dokonalé. Tento problém rieši očkovanie s dvomi štítkami pod kôru. Podpník má v kôre zväčšený T zárez. Očko neznášanlivej odrody má menší štítok. Na výhonku znášanlivej odrody je malý T zárez a očko sa do neho vloží podľa známych pravidiel. Potom sa z toho istého výhonka zreže väčší štítok spolu s vloženým očkom a zasunie sa pod kôru podpníka. (V1 - T zárez na vrúbli znášanlivej odrody s pripraveným očkom O1 z ušľachtilej odrody, V2 - naznačený rez nového štítku z predchádzajúceho vrúbľa V1 s vloženým očkom O1, P1 - vloženie oboch predchádzajúcich komponentov pod kôru do pníka, A - voskové plátno na zakrytie štítkov a naň príde bežné viazanie rafiou alebo páskou).