Slider
november 2019
Po Ut St Št Pi So Ne
« máj    
 123
45678910
11121314151617
18192021222324
252627282930  

TOPlist

Hnojenie

Hnojením dodávame zemine živiny v prístupnej forme pre rastline. Podporujeme tým vitalitu, rast a plodnosť rastliny. Napriek tomu musíme byť aj pri hnojení obozretní a nadmerným hnojením rastlinu nehnať na okraj jej schopností a k vysileniu. Dôležitá je harmónia vo vývoji a zdravotnom stave rastliny. Prehnojenie nám môže vyvolať nekontrolovateľný rast narúšajúci vyzrievanie dreva, zasolenie pôdy a dokonca aj úhyn rastliny.  

Hnojivo môžeme rastlinám dodať cez substrát (koreňová výživa) alebo list (zelenú plochu rastlín - tzv. mimokoreňová výživa). Takisto rozdeľujeme hnojivo podľa skupenstva, organickosti a prevažujúcej zložky. 

Na začiatok by som uviedol niekoľko zásad hnojenia.

Tekuté hnojivá aplikujeme vždy na vlhkú pôdu, čo zlepšuje rozvedenie účinných látok, peletkové a granulované hnojivá zapracujeme pod povrch a tiež výdatne zalejeme. Pamätajme, že výdatné dažde vyplavujú zo substrátu živiny, čím nás nútia hnojiť častejšie. Hnojivo sa rýchlejšie spotrebuje pri vyššej teplote.

Rastliny hnojíme počas vegetačného obdobia a v období vegetačného pokoja ich nikdy nehnojíme, lebo by sme zasolili substrát minerálmi, ktoré rastliny nevedia pre pomalú látkovú výmenu zužitkovať. Na jar zásobujeme rastline hlavne dusíkom, kým na jeseň dusík obmedzujeme a zvyšujeme podiel draslíka a fosforu, čo urýchli dozrievanie letorastov. 

Prioritne využívame organické hnojivá, kým minerálne využívame ako doplnok výživy. Snažíme sa využívať hnojivá bez balastných látok, alebo nosičov živín zasoľujúcich pôdu. Hnojivá striedame, aby sme dosiahli optimálnu výživu a využívame hnojivá s mikroprvkami. Snažíme sa do substrátu pravidelne dodávať humus vo forme kompostu, rašeliny a vyzretého hnoja. 

Pri hnojení berieme do úvahy zdravotný stav rastliny a momentálny stav (plodí, kvitne, rastie). Inak hnojíme neplodiace a plodiace rastliny.

Pri hnojení rastlín v nádobách využívame radšej slabšie koncentrácie, ako sú odporúčané a aplikujeme ich častejšie, napr. hnojivom s aplikačným odporúčaním raz za 14 dní hnojíme radšej raz za týždeň, ale polovičnou dávkou.

 

Hnojenie rastlín v kvetináčoch a nádobách 

Rastliny v nádobách majú oproti voľnokorenným príbuzným obmedzení priestor na rast koreňov aj získavanie živín. Zároveň sme obmedzený aj možnosťami výmeny substrátu a obohacovanie o organickú zložku je náročné. Problém sú aj obmedzený priestor a väčšie teplotné výkyvy, vedúce k pomalšiemu rozkladu organickej hmoty. Ak je to možné, pravidelne obnovujeme povrchovú vrstvu substrátu asi raz až dvakrát ročne. 

Ak je to možné, tak používame hnojivá, ktoré dokážu doplniť organickú hmotu, ktorá sa mineralizovala. Zároveň sa snažíme neustále dopĺňať živiny, ktorých nedostatok vzniká pri črepníkových rastlinách pomerne rýchlo, teda hnojíme pravidelne. Je to dôležité z hľadiska prosperity rastliny, keďže časom by mala z dôvodu nedostatku podlomené zdravie - rast by sa spomalil, listy by nemali správnu veľkosť, tvar a farbu, plody by boli malé, opadávali a pod.

 

Hnojenie rastlín v skleníkoch

V skleníkoch majú rastliny väčší priestor na rast koreňov, je tam úmerne väčší podiel zeminy, čo znamená bohatšiu zásobu živín aj väčšiu plochu schopnú ich zachytiť a viazať. Napriek tomu je riziko zasolenia väčšie ako pri črepníkovom pestovaní, kde  je možné ľahšie substrát premyť a zbaviť ho usadených solí. Preto využíva v drvivej miere organické hnojivá, prípadne organicko-minerálne a minerálne hnojivá využívame len na odstránenie jasného nedostatku živín. 

 

Rastliny vo voľnej pôde

Rastliny vo voľnej pôde vyžadujú tiež hnojenie na doplnenie živín. Spravidla je dobré raz ročne prekypriť zeminu v oblasti koreňov a plytko zapracovať viaczložkové minerálne hnojivá. Počas roka hnojíme menej, najviac v období rastu letorastov a prestávame s ním v strede septembra (záleží od podmienok, na severe skôr). Vysoké nároky na výživu počas tvorby kvetov by malo vyvážiť jarné zásobné hnojenie. 

 

Kedy hnojiť?

Je to ťažká otázka, ale existujú určité obmedzenia. Napr. kvapalné hnojivá aplikujeme na vlhký substrát, guáno a slepačinec kvasíme alebo kompostujeme pred použitím, listové hnojivá aplikujeme večer alebo pri zamračenom počasí, atď.  Isté obmedzenia je dobré dodržať aj pri využívaní hnojív organického pôvodu. Napríklad slepačinec je silné a účinné hnojivo, ale v surovom stave dokáže popáliť rastliny.  Má aj vysoký obsah vápnika, čo niektorým rastlinám nemusí vyhovovať, lebo sa môže začať v pôde hromadiť.

Najlepšie je hnojiť skôr, ako u rastliny nastane deficit, lebo ten zasahuje do vitality a rastu. Najviac hnojiva potrebujú rastliny pri tvorbe kvetov a letorastov, menej pri tvorbe plodov. Tomu sa snažíme prispôsobovať aj hnojenie. Aj hnojenie môže byť iné, ako len s obsahom makro a mikroprvkov, ale rastlinám pomáhajú aj stimulátory, humínové a fulvové kyseliny a rôzne rastlinné výluhy.

Sám využívam tekuté organické hnojivo miestneho výrobcu, ktoré obsahuje aj stimulátory rastu a humínové a fulvové kyseliny. Jeho koncentrácia je síce slabšia, ale po výdatnejších dažďoch využívam aj kryštalické hnojivá so silnou koncentráciou , ktoré by mali nahradiť vyplavené živiny rýchlo a účinne.

Zároveň je dobré kombinovať hnojenie na substrát a list. Hnojením na list sad dobre odstraňuje aj akútny nedostatok živín, napr železa pri chloróze listov. Hnojenie na list poskytne rastline potrebný prvok rýchlo a následné hnojenie na substrát zabezpečí prvok v dlhšom horizonte.