Citrusy
Škody spôsobené preliatím pri zimovaní
6. februára 2017
0

Zimovanie je pre citrusy aj ich pestovateľa veľmi náročným obdobím, kedy sa aj malá chybička môže kruto vypomstiť. Zimovanie na prelome rokov 2016/2017 mi pripravilo prvú výzvu hneď vo forme zmenšeného priestoru pre rastliny, keďže do rodiny pribudla traktorová kosačka, ktorá si našla miesto v garáži pri citrusoch. Plocha na citrusy sa mi takto zmenšila o viac ako 2 m², čo sa javí ako málo, ale na tento priestor sa zmestí aj niekoľko desiatok menších citrusov. Preto boli rastliny pri sebe veľmi husto naukladané a prístup k nim bol možný len z jednej strany, čo sťažilo starostlivosť, kontrolu a zálievku. Keďže som ich nevedel polievať po jednom a množstvo danej vody kontrolovať podľa vlhkosti substrátu, ale iba z vrchu bez kontroly usmernenia toku vody, tak sa stalo, že niektoré dostali priveľa vody.

Najlepšie premokrenie počas dormancie znášajú citrusy, ktorých korene sú odolné koreňovej hnilobe. Z tohto dôvodu rád využívam podpníky poncirusu trifoliata a citrumelo, tolerujúce aj vlhšie substráty počas zimovania. Napriek tomu tiež nie sú schopné zniesť dlhodobé výrazne mokré prostredie. Háčik je v tom, že citrusy trpiace suchom a premokrením, reagujú rovnako – zvinutím listov. Preto je pred zásahom nutné skontrolovať vlhkosť zeminy, najlepšie zabodávacím vlhkomerom, keďže povrch substrátu nás môže ľahko oklamať.

Marisol na poncire trpiaca preliatím v studenom prostredí

Môjmu experimentu s cieľom nasúkať všetky rastliny na veľmi malú plochu takmer padli za obeť 4 vrúbľované citrusy. Najhoršie obstála tahitská limetka na cedráte, ktorý je viac citlivý na premokrenie, no výrazné škody sú aj na podpníkoch ponciru pri odrodách Marisol, Otaheite a Gréckej klementíny. Listy, ktoré sa skrútia na zimovisku z preliatia, sú už väčšinou stratené. Pri Otaheite a Tahistkej limetke bude opad určite stopercentný. Klementínky to prežijú s niekoľkými listami.

Rastlinám sa v tomto prípade dá pomôcť niekoľkými spôsobmi. Najlepšie je ich presadiť z vlhkého substrátu, odstrániť pôvodnú zeminu z koreňov, skontrolovať ich stav, zhnité a poškodené odstrániť a nový substrát len mierne zaliať. Keďže rastliny zimovali v studenom prostredí, musíme dať pozor aj na šok. Ja som sa snažil šoku vyhnúť pomalým zvyšovaním teploty, ale úspechy boli minimálne z dôvodu veľkosti škôd. Druhá možnosť je nepolievať a vyčkávať, či to rastlina rozchodí. Z dôvodu, že som doma nemal vhodný substrát na presádzanie, tak som zvolil druhý spôsob. Rastliny išli pomaly z 5°C na 16°C. Keď sa korene prehrejú, mali by sa začať rastliny spamätávať a ukáže sa aj reálna škoda.

Tahitská limetka, ktorá časom príde o všetky listy a je na hrane prežitia

Dnes môžem zhrnúť, že klementínkam sa listy na niektorých konároch narovnali a ukazuje sa, že možno prežijú. Otaheite má listy v dezolátnom stave, ale konáre sú zelené a rastlina reagovala na zmenu rýchlo. Najhoršie je na tom tahitská limetka držiaca sa iba silou vôle. Niektoré konce konárov sú už čierne a osud rastliny bude závisieť od toho, či sa zvyšok udrží zelený a živý alebo zošedne. Pletivo, ktoré zmení farbu na sivú, je už nenávratne preč.

Dobre to ilustruje nutnosť mať prístup ku každej samostatnej rastline, čo zaručí najlepšie výsledky. Bohužiaľ som si myslel, že to dokážem ustáť a mýlil som, za čo platia cenu citrusy a iné zazimované rastliny. Všeobecne sa dá napísať, že k tejto situácii určite prispeli aj nízke januárové teploty, ktoré stlačili teplotu na zimovisku až k 3-5°C.  Pri 10-12°C znášajú korene premokrenie lepšie, ale to nič nemení na mojej pestovateľskej chybe.

Ak nechcem obmedziť počet rastlín, potom mi ostáva len nájsť iné priestory vhodné na zimovanie, kde budem môcť časť z nich uskladniť a uvoľniť priestor v garáži.